Otázky k odpovedi "42"

Na stránkach denníka Sme dnes vyšiel komentár Umberta Eca ku spomenutej kontroverznej knihe.  Na tento komentár som dlhšie čakal a veľmi som sa mu potešil. Myslel som, že vrhne realistickejšie svetlo na historické fakty a "fakty". Svetlo, ktoré som márne hľadal v knihách kritizovaných v mojom predchádzajúcom príspevku. 

Už zo samotného rozsahu komentára je hneď jasné, že sa Eco nebude zaoberať vyvracaním nezmyslov bod po bode, ale v lepšom prípade poskytne len stručný náhľad na knihu ako celok. Naozaj, zopár vybraným omylom sa venuje len v jednom z troch odstavcov. Celý článok je v skutočnosti o niečom úplne inom (čo však nepostrehli niektorí diskutujúci na SME). Podtitul príspevku je Knihy, čo pomáhajú popularite Dana Browna a článok je presne o tom - teda o "brownizácii" ako o novom fenoméne v súčasnom spoločenskom živote. 

Zopár výňatkov a komentárov predtým než si prečítate originál (ak ste to náhodou ešte neurobili):

Eco o románe: Da Vinciho kód je román a ako taký by mal mať právo vymyslieť si, čo len chce. Okrem toho je napísaný veľmi zručne a číta sa jedným dychom.

Súhlasím. Nepoznám nikoho, kto ju začal čítať a napriek hrúbke by ju nezhltol najneskôr do 2-3 dní. Na druhej strane Foucaultovo kyvadlo je tiež veľmi príjemne a pútavo napísané, ale vďaka množstvu hutných historických odbočiek mi trvalo takmer rok od otvorenia knihy po jej dočítanie (a nie som jediný). Brow to nepísal pre intelektuálnu elitu, ale pre masy a tomu prispôsobil aj intenzitu a podanie "reálií", ktoré použil.

Eco o faktografii: Na odhalenie údajnej historickosti Kódu by stačil pomerne krátky článok (...)celá historka o Ježišovi, ktorý sa oženil s Magdalénou, o jej ceste do Francúzska, o založení merovejovskej dynastie a o Priorstve Sionu je brak, ktorý celé desaťročia koloval v množstve kníh a knižočiek, určených pre vyznávačov okultných vied... Už dávno bolo dokázané, že všetko je to len kopa táranín.

Ale, ale.. od človeka tekéhoto formátu by som očakával viac diplomaticie a blahosklonnosti, takáto expresivita zaváňa urazenou ješitnosťou. Hold, istá dávka megalománie a vedeckej ješitnosti je daňou za genialitu. A Eco je týmto povestný.. :)

Aj Eco naletel: Horšie je, že autor hneď na začiatku knihy uvádza vyhlásenie, že to, čo píše, je historická pravda. Pravdaže, skúsený čitateľ je zvyknutý na takéto vyjadrenia o pravdivosti, je to súčasť autorskej hry...

Tu sa majster dosť sekol a všimol si to jeden z komentátorov na SMEčku: Brown to urobil šikovne, on vlastne napísal len to, že reálne sú všetky umelecké diela, dokumenty a obrady. Teórie a podobné nespomenul, takže neviem, načo sa nad tým toľko rozčuľujú... Nemám pri sebe teraz knihu D.V.K. ale aj mne sa marí, že Dryden má pravdu. V takom prípade je to "právne" čisté, nepozorní čitatelia to prečítali a prehliadli zároveň a polemizujú medzi sebou o tehotnej Márii Magdaléne zatiaľ čo sa Brown smeje a hovorí si: veď ja som vám tvrdil len to, že obraz Mony Lizy skutočne existuje, nič iné som nesľuboval. 

Ecovi som neporozumel: (autori knihy Svätý Grál a svätá krv) ...pohrozili, že Dana Browna zažalujú za plagiátorstvo. Možno to už aj urobili. Ale pozor, ak napíšem nejakú Napoleonovu biografiu (na základe skutočných faktov), nemôžem zažalovať za plagiátorstvo niekoho, kto napíše nejakú inú Napoleonovu biografiu, hoci aj beletrizovanú, ak bude podávať tie isté historické udalosti. Keď to urobím, prezradím tým krádež svojej originálnej myšlienky - teda fantázie, či lepšie povedané bohapustého výmyslu.

Túto pasáž som vôbec nepochopil. Posolstvo z príkladu biografie Napoleona je jasné - nie je možné získať licenciu na nevyvrátiteľný historický fakt na základe toho, že o tom napíšem ako prvý. Ale druhá časť použitej logickej súslednosti vedúca k bohapustému výmyslu mi pripadá buď  zle preložená alebo nedomyslenosť, ktorou Eco vyvracia čo chcel pôvodne dokazovať.. To si ešte nechám uležať v hlave, možno neskôr pochopím..

No nič, zdá sa, že ani od Eca sa lux in tenebris nedočkám. Podľa všetkého mu ani nestojí za námahu si s tým ďalej špiniť ruky. Na záver teda sľúbený link na originálny článok: Umberto Eco - Nadávajte tej zlej ježibabe!